Infarkt myokardu – príznaky, diagnostika a liečba
Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí u nás aj vo svete. WHO udáva, že v roku 2016 zomrelo na srdcovo-cievne ochorenia 17,9 milióna ľudí, čo predstavuje 31 % z globálnej štatistky o úmrtiach. Ak to rozmeníme ešte na drobné, tak z tohto počtu podľahlo viac ako 9 miliónov ľudí ischemickej chorobe srdca. (1,2)
Ako to súvisí s infarktom myokardu?
Ischemická choroba srdca (známa aj ako koronárna choroba srdca) je ochorenie, ktoré spôsobuje nedostatočné prekrvenie srdcového svalu (myokardu). To môže nastať kvôli krvnej zrazenine alebo najčastejšie ateroskleróze – tento pojem označuje postupné hromadenie tukov alebo plaku na cievnych stenách. Ľudovo povedané, ide o kôrnatenie ciev. (3)
ICHS sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi od bezpríznakovej až po náhlu srdcovú smrť. V princípe ju delíme na chronické (chronický koronárny syndróm) a akútne formy (akútny koronárny syndróm), pričom témou článku je práve druhá skupina.
Pri akútnej forme ischemickej choroby srdca môže nastať:
- nestabilná angina pectoris (bolesť na hrudníku, neodumiera sval),
- akútny infarkt myokardu (nastáva postupné odumieranie svalu),
- náhla srdcová smrť. (4)
Infarkt myokardu je teda kritickým vyvrcholením ischemickej choroby srdca.
Príznaky infarktu myokardu
Pri akútnom infarkte myokardu odumiera sval postupne a poškodenie je už po nejakom čase nezvratné – práve preto je dôležité konať rýchlo, aby sa predišlo život ohrozujúcemu poškodeniu.
V spojení s infarktom sa často hovorí o bolesti na hrudníku, no akútna forma sa môže prejavovať širokou škálou príznakov. Niektoré z nich môžu dokonca evokovať nádchu (najmä u žien) či pálenie záhy. Vo všeobecnosti sa však akútny infarkt opisuje týmito príznakmi (5):
- bolesť alebo tlak na hrudi,
- únava,
- ostrá bolesť vrchnej časti tela (chrbát, čeľusť...), ktorá trvá viac ako 15-20 minút poprípade odznie a vráti sa späť, nezaberajú na ňu analgetiká,
- dýchavica (pocit nedostatku vzduchu), alebo kašeľ,
- nevoľnosť, vracanie, studený pot,
- úzkosť, búšenie srdca,
- opuch nôh.
Ak ste na sebe alebo blízkom spozorovali niektorý z príznakov (alebo kombináciu) a sú prítomné aj rizikové faktory, neváhajte a volajte rýchlu záchrannú pomoc.
Diagnostika a liečba infarktu
Nie je infarkt ako infarkt a u každého môže nastať iné poškodenie a v inom rozsahu. Niekedy je prívod kyslíka a živín do srdca obmedzený, niekedy zastavený úplne, a preto je aj liečba akútneho infarktu myokardu individuálna. Ďalším dôležitým faktorom liečby je tiež čas.
Primárne sa však na potvrdenie diagnózy infarktu využíva EKG, podľa ktorého sa určí, o aký typ infarktu ide.
Pacienti s vážnejším typom vo všeobecnosti smerujú do kardiocentier, kde podstupujú koronarografiu. Počas tohto zákroku sa prostredníctvom kontrastnej látky zistí, ktorá časť ciev je zúžená a v prípade potreby ju mechanicky roztiahnu (zákrok sa nazýva PKI) alebo aj vystužia. (4)
Pacienti s menej vážnym typom infarktu smerujú do nemocníc, kde môžu lekári vykonať viac vyšetrení ako krvné testy, ultrazvukové či röntgenové vyšetrenia.
Následná liečba a dĺžka rekonvalescencie je tiež individuálna a závisí od rozsahu poškodenia.
Rizikové faktory infarktu myokardu
O kardiovaskulárnych ochoreniach sa hovorí ako o civilizačných chorobách, pretože postihujú značnú časť populácie. V drvivej väčšine vedú k ich vzniku faktory, ktoré sa dajú ovplyvniť. K základným rizikovým faktorom infarktu patrí (3):
- vek (v strednom veku postihuje infarkt prevažne mužov, no riziko u žien sa zvyšuje s príchodom menopauzy),
- pohlavie (častejšie muži),
- genetika,
- zvýšený cholesterol (dôvod môže byť aj genetický),
- zvýšený krvný tlak,
- cukrovka,
- obezita,
- užívanie hormonálnej antikoncepcie,
- stres, fajčenie.
Prevencia infarktu
Lekári, žiaľ, nepoznajú podrobný proces vedúci k vzniku infarktu, a preto sa mu nedá úplne predchádzať. Rizikové faktory, ktoré spôsobujú ischemickú chorobu srdca sú však známe, a preto je prevencia najmä v rukách pacientov. Zdravá strava, optimálna váha, pravidelný pohyb, vynechanie alkoholu a fajčenia sú cestou k zdravému a dlhému životu, rovnako ako pravidelné preventívne prehliadky.
V prípade ľudí, ktorí sa liečia na vysoký krvný tlak, cukrovku, alebo majú genetické predispozície na srdcovo-cievne ochorenia, by sa ešte k vyššie spomenutým krokom mala pridať pravidelná návšteva kardiológa.
Prečo je dôležitá pravidelná návšteva kardiológa aj po infarkte?
Pacienti, ktorí prekonali infarkt myokardu, majú zvýšenú šancu výskytu ďalšieho, alebo u nich hrozí vznik srdcovej arytmie či iných ťažkostí. Zmena životného štýlu, dodržiavanie liečby a pravidelná návšteva kardiológa by preto mali byť samozrejmosťou.
Referencie
1. https://www.who.int/en/news-room/fact-sheets/detail/cardiovascular-diseases-(cvds)
2. WHO Summary tables of mortality estimates by cause, age and sex, globally and by region, 2000–2016. Global summary estimates. https://www.who.int/healthinfo/global_burden_disease/estimates/en/
3. https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Ischemicka_choroba_srdca.aspx?did=4&sdid=31&tuid=0&
4. https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-patologickej-fyziologie/07Pregradualne_studium/02Zubne_lekarstvo/04Handouty_a_prednasky/01Handouty/18sZL_Akutna_a_chronicka_ischemicka_choroba_srdca_RP.pdf
5. https://www.healthline.com/health/acute-myocardial-infarction#symptoms
SC-SK-01408